Život Prešova
online
online
Pred 80 rokmi sa začala Operácia Overlord, vylodenie v Normandii
06.06.2024 Bratislava
Londýn/Washington/Paríž
6. júna (TASR) - Operácia Overlord právom patrí medzi jednu z
najvýznamnejších operácií druhej svetovej vojny, ktorá sa nezmazateľným
spôsobom zapísala do vojenskej minulosti ľudskej civilizácie. Vyžiadala
si množstvo nepredstaviteľného strádania, bolesti a utrpenia na oboch
stranách frontu. Uviedol to pre TASR zástupca riaditeľa Vojenského
historického ústavu (VHÚ) Peter Šumichrast.
Vo štvrtok 6. júna si pripomíname 80. výročie Operácie Overlord - vylodenia Spojencov v Normandii. "Vylodenie v Normandii, ktoré sa uskutočnilo 6. júna 1944, významným spôsobom ovplyvnilo nielen priebeh, ale aj výsledky druhej svetovej vojny. Z pohľadu súčasnosti možno konštatovať, že aj po 80. rokoch od uskutočnenia tejto najväčšej vojenskej kombinovanej operácie platí, že spojením síl dobra sa dá poraziť zlo, ktoré v tejto súvislosti predstavovalo nacistické Nemecko a jeho spojenci," zdôraznil Šumichrast.
Prípravou tejto náročnej vojenskej operácie poverili náčelníka štábu hlavného veliteľa spojeneckých síl (COSSAC) britského generálporučíka Fredericka E. Morgana. Ním vypracovaný plán útoku cez Normandiu, ktorý dostal krycí názov "Overlord", posúdili na québeckej konferencii v auguste 1943. S jej vykonaním vyjadrili súhlas britský premiér Winston Churchill, ako aj americký prezident Franklin D. Roosevelt.
Hlavným veliteľom spojeneckých expedičných síl sa stal v decembri 1943 americký generál Dwight D. Eisenhower, ktorý predtým úspešne velil spojeneckým operáciám počas vylodení v severnej Afrike a južnom Taliansku. Po prevzatí velenia a dôkladnej analýze pôvodného plánu operácie došlo k niekoľkým zásadným úpravám: zvýšeniu počtu divízii a rozšíreniu úseku pobrežia určeného na vylodenie inváznych vojsk.
"Pôvodný dátum operácie bol 5. jún 1944, avšak vzhľadom na nepriaznivé počasie panujúce v Lamanšskom prieplave bola operácia posunutá o jeden deň. Na vykonanie invázie spojenecké velenie vyčlenilo 39 divízií, 12 samostatných brigád a 10 oddielov špeciálnych jednotiek "commandos" a "rangers". Vo vzduchu v čase invázie plnilo úlohy cca 10.900 bojových, viac než 2300 dopravných lietadiel a takmer 2600 klzákov," priblížil Šumichrast.
Zväz spojeneckých expedičných námorných síl pod velením britského admirála Bertrama Ramsayho tvorilo 1213 bojových lodí a člnov, 4126 výsadkových plavidiel a prostriedkov, 736 pomocných a 864 obchodných lodí.
Priestor, v ktorom sa uskutočnila spojenecká invázia, bol rozdelený do piatich samostatných sektorov – pláží. "Zo západu na východ to boli pláž "Utah" – priestor americkej 4. pešej divízie; pláž "Omaha" - priestor americkej 1. a 29. pešej divízie; pláž "Gold" – priestor britskej 50. pešej divízie; pláž "Juno" – priestor kanadskej 3. pešej divízie; pláž "Sword" - priestor britskej 3. pešej divízie. Tieto zväzky boli posilnené tankovými a špeciálnymi jednotkami. Proti nim stáli nemecké jednotky 709., 352. a 716. pešej divízie. V tyle nemeckých vojsk zoskočili, resp. pristáli príslušníci americkej 82. a 101. vzdušnej výsadkovej divízie, ako aj britskej 6. vzdušnej výsadkovej divízie," objasnil historik.
Pripomenul, že nemecké vojenské velenie očakávalo spojeneckú inváziu. Nedisponovalo však hodnovernými informáciami, kedy a predovšetkým kde sa takáto operácia uskutoční. Intenzívne sa však na ňu pripravovalo. O prvopočiatkoch výstavby Atlantického valu možno hovoriť už v letných mesiacoch roku 1940, v súvislosti s prípravou nemeckej invázie do Veľkej Británie, keď velenie nemeckej brannej moci chcelo ochrániť atlantické pobrežie pred eventuálnym britským protiúderom. V tomto období však išlo len o vybudovanie poľných delostreleckých a pechotných palebných postavení.
"V súvislosti s pôvodným zámerom, sa výstavba nerealizovala podľa jediného, vopred stanoveného plánu. Jednoznačne sa prispôsobovala strategickej situácii na bojiskách druhej svetovej vojny. Na plánovaní a organizácii jeho výstavby sa okrem vrchného veliteľstva brannej moci (OKW) podieľali vrchné veliteľstvo pozemného vojska (OKH), vrchné veliteľstvo námorníctva (OKM) a vrchné veliteľstvo letectva (OKL). Zásadná zmena nastala 14. decembra 1941, keď OKW rozhodlo o výstavbe línií stáleho opevnenia pozdĺž celého západoeurópskeho pobrežia v Nórsku, Dánsku, Nemecku, Holandsku, Belgicku a Francúzsku," povedal historik.
Riadenie výstavby opevnenia na pobreží Francúzska, Belgicka a Holandska podliehalo vrchnému veliteľstvu Západ so sídlom v Saint-Germain-en-Laye. Stavebno-technickú stránku výstavby Atlantického valu zabezpečovala Todtova organizácia, ktorá na francúzskom, belgickom a holandskom pobreží zapojila do jeho výstavby cca 350.000 osôb - 40.000 Nemcov, 90.000 Francúzov, 220.000 ostatných zahraničných pracovníkov.
K zloženiu Atlantického valu možno, podľa jeho slov uviesť, že išlo o kombináciu osvedčených starších a moderných fortifikačných stavieb, ktoré mali obrancov chrániť pred nepriateľskou streľbou a bombardovaním a umožniť im aktívne vedenie paľby na námorné, letecké a pozemné ciele všetkého druhu.
Do júna 1944 postavili Nemci na úseku od Le Havru po Antverpy 3878 pevnostných objektov. V najužšom mieste atlantického pobrežia Francúzska bolo vybudovaných 1459 pevnostných objektov. V Normandii bolo do invázie dokončených 1643 pevnostných objektov, ďalších 79 bolo rozostavaných a výstavba ďalších 289 objektov sa pripravovala. Na 242 km normandských pláží bolo postavených 200.000 zátarás a položených množstvo mín.
Podľa Šumichrasta, napriek vyššie uvedeným prípravám na spojeneckú inváziu, Nemci v počiatočných fázach spojeneckej operácie Overlord neverili, že ide skutočne o inváziu. Sám ríšsky kancelár Adolf Hitler bol presvedčený o tom, že spojenecká invázia sa uskutoční pri Calais, tzn. že sa udeje v priestore najbližšom k Veľkej Británii. Nemci útok na pobrežie v Normandii považovali len za akúsi klamlivú vojenskú operáciu.
"Preto neboli do Normandie presunuté obrnené jednotky nemeckej 15. armády z priestoru Pas-de-Calais, ktoré mohli zohrať rozhodujúcu úlohu v boji so spojeneckými inváznymi silami. Keď nemecké velenie pochopilo, o čo naozaj ide, Spojenci mali na pobreží už vybudované predmostia hlboké dva až deväť kilometrov, do ktorých neustále prisúvali ďalšie sily a prostriedky. Na konci najdlhšieho dňa sa v Normandii nachádzalo 176.000 spojeneckých vojakov s výzbrojou, výstrojom a ostatným materiálom nevyhnutným na vedenie bojovej činnosti," uzavrel pre TASR Šumichrast.
Vo štvrtok 6. júna si pripomíname 80. výročie Operácie Overlord - vylodenia Spojencov v Normandii. "Vylodenie v Normandii, ktoré sa uskutočnilo 6. júna 1944, významným spôsobom ovplyvnilo nielen priebeh, ale aj výsledky druhej svetovej vojny. Z pohľadu súčasnosti možno konštatovať, že aj po 80. rokoch od uskutočnenia tejto najväčšej vojenskej kombinovanej operácie platí, že spojením síl dobra sa dá poraziť zlo, ktoré v tejto súvislosti predstavovalo nacistické Nemecko a jeho spojenci," zdôraznil Šumichrast.
Prípravou tejto náročnej vojenskej operácie poverili náčelníka štábu hlavného veliteľa spojeneckých síl (COSSAC) britského generálporučíka Fredericka E. Morgana. Ním vypracovaný plán útoku cez Normandiu, ktorý dostal krycí názov "Overlord", posúdili na québeckej konferencii v auguste 1943. S jej vykonaním vyjadrili súhlas britský premiér Winston Churchill, ako aj americký prezident Franklin D. Roosevelt.
Hlavným veliteľom spojeneckých expedičných síl sa stal v decembri 1943 americký generál Dwight D. Eisenhower, ktorý predtým úspešne velil spojeneckým operáciám počas vylodení v severnej Afrike a južnom Taliansku. Po prevzatí velenia a dôkladnej analýze pôvodného plánu operácie došlo k niekoľkým zásadným úpravám: zvýšeniu počtu divízii a rozšíreniu úseku pobrežia určeného na vylodenie inváznych vojsk.
"Pôvodný dátum operácie bol 5. jún 1944, avšak vzhľadom na nepriaznivé počasie panujúce v Lamanšskom prieplave bola operácia posunutá o jeden deň. Na vykonanie invázie spojenecké velenie vyčlenilo 39 divízií, 12 samostatných brigád a 10 oddielov špeciálnych jednotiek "commandos" a "rangers". Vo vzduchu v čase invázie plnilo úlohy cca 10.900 bojových, viac než 2300 dopravných lietadiel a takmer 2600 klzákov," priblížil Šumichrast.
Zväz spojeneckých expedičných námorných síl pod velením britského admirála Bertrama Ramsayho tvorilo 1213 bojových lodí a člnov, 4126 výsadkových plavidiel a prostriedkov, 736 pomocných a 864 obchodných lodí.
Priestor, v ktorom sa uskutočnila spojenecká invázia, bol rozdelený do piatich samostatných sektorov – pláží. "Zo západu na východ to boli pláž "Utah" – priestor americkej 4. pešej divízie; pláž "Omaha" - priestor americkej 1. a 29. pešej divízie; pláž "Gold" – priestor britskej 50. pešej divízie; pláž "Juno" – priestor kanadskej 3. pešej divízie; pláž "Sword" - priestor britskej 3. pešej divízie. Tieto zväzky boli posilnené tankovými a špeciálnymi jednotkami. Proti nim stáli nemecké jednotky 709., 352. a 716. pešej divízie. V tyle nemeckých vojsk zoskočili, resp. pristáli príslušníci americkej 82. a 101. vzdušnej výsadkovej divízie, ako aj britskej 6. vzdušnej výsadkovej divízie," objasnil historik.
Pripomenul, že nemecké vojenské velenie očakávalo spojeneckú inváziu. Nedisponovalo však hodnovernými informáciami, kedy a predovšetkým kde sa takáto operácia uskutoční. Intenzívne sa však na ňu pripravovalo. O prvopočiatkoch výstavby Atlantického valu možno hovoriť už v letných mesiacoch roku 1940, v súvislosti s prípravou nemeckej invázie do Veľkej Británie, keď velenie nemeckej brannej moci chcelo ochrániť atlantické pobrežie pred eventuálnym britským protiúderom. V tomto období však išlo len o vybudovanie poľných delostreleckých a pechotných palebných postavení.
"V súvislosti s pôvodným zámerom, sa výstavba nerealizovala podľa jediného, vopred stanoveného plánu. Jednoznačne sa prispôsobovala strategickej situácii na bojiskách druhej svetovej vojny. Na plánovaní a organizácii jeho výstavby sa okrem vrchného veliteľstva brannej moci (OKW) podieľali vrchné veliteľstvo pozemného vojska (OKH), vrchné veliteľstvo námorníctva (OKM) a vrchné veliteľstvo letectva (OKL). Zásadná zmena nastala 14. decembra 1941, keď OKW rozhodlo o výstavbe línií stáleho opevnenia pozdĺž celého západoeurópskeho pobrežia v Nórsku, Dánsku, Nemecku, Holandsku, Belgicku a Francúzsku," povedal historik.
Riadenie výstavby opevnenia na pobreží Francúzska, Belgicka a Holandska podliehalo vrchnému veliteľstvu Západ so sídlom v Saint-Germain-en-Laye. Stavebno-technickú stránku výstavby Atlantického valu zabezpečovala Todtova organizácia, ktorá na francúzskom, belgickom a holandskom pobreží zapojila do jeho výstavby cca 350.000 osôb - 40.000 Nemcov, 90.000 Francúzov, 220.000 ostatných zahraničných pracovníkov.
K zloženiu Atlantického valu možno, podľa jeho slov uviesť, že išlo o kombináciu osvedčených starších a moderných fortifikačných stavieb, ktoré mali obrancov chrániť pred nepriateľskou streľbou a bombardovaním a umožniť im aktívne vedenie paľby na námorné, letecké a pozemné ciele všetkého druhu.
Do júna 1944 postavili Nemci na úseku od Le Havru po Antverpy 3878 pevnostných objektov. V najužšom mieste atlantického pobrežia Francúzska bolo vybudovaných 1459 pevnostných objektov. V Normandii bolo do invázie dokončených 1643 pevnostných objektov, ďalších 79 bolo rozostavaných a výstavba ďalších 289 objektov sa pripravovala. Na 242 km normandských pláží bolo postavených 200.000 zátarás a položených množstvo mín.
Podľa Šumichrasta, napriek vyššie uvedeným prípravám na spojeneckú inváziu, Nemci v počiatočných fázach spojeneckej operácie Overlord neverili, že ide skutočne o inváziu. Sám ríšsky kancelár Adolf Hitler bol presvedčený o tom, že spojenecká invázia sa uskutoční pri Calais, tzn. že sa udeje v priestore najbližšom k Veľkej Británii. Nemci útok na pobrežie v Normandii považovali len za akúsi klamlivú vojenskú operáciu.
"Preto neboli do Normandie presunuté obrnené jednotky nemeckej 15. armády z priestoru Pas-de-Calais, ktoré mohli zohrať rozhodujúcu úlohu v boji so spojeneckými inváznymi silami. Keď nemecké velenie pochopilo, o čo naozaj ide, Spojenci mali na pobreží už vybudované predmostia hlboké dva až deväť kilometrov, do ktorých neustále prisúvali ďalšie sily a prostriedky. Na konci najdlhšieho dňa sa v Normandii nachádzalo 176.000 spojeneckých vojakov s výzbrojou, výstrojom a ostatným materiálom nevyhnutným na vedenie bojovej činnosti," uzavrel pre TASR Šumichrast.
www.ZIVOTPO.sk
